Keď sa skladacie stoličky stali bežnou formou sedenia, ich formy a výrobné procesy sa diverzifikovali. Pretože skladacie stoličky už neniesli rovnakú symboliku sily a prestíže, objavili sa nové funkcie a dizajny. Koncom 19. storočia boli skladacie stoličky dizajnovým nástrojom pre utilitárov, čo malo za následok rôzne formy a použitia. Skladacie stoličky majú dlhú históriu vojenského použitia. Potrebovali jednoduchý, kompaktný vzhľad a robustnú odolnosť. Akonáhle začali predvádzať estetiku, získali uznanie. Nikdy však neboli navrhnuté tak, aby boli krásne.
Názov „Faldestoel“ pre stoličku Napoleon pochádza zo starofrancúzskeho „faldestoel“, ktorý má korene v latinskom „faldistorium“. Historicky pomenovanie skladacích stoličiek nieslo konotácie dôstojnosti a vznešenosti a Napoleonova stolička „Faldestoel“ bola vždy pomenovaním pre kreslo nadriadeného. Vo svete existujú tisíce patentov na nové nápady súvisiace so skladacími stoličkami (stoličkami). Dizajnéri, vynálezcovia a obyčajní remeselníci vložili svoju energiu do dizajnu stoličiek, pričom venovali veľkú pozornosť skladaniu, nastavovaniu a pohodliu. Nie všetky sériovo{4}}vyrábané stoličky však mali sofistikovaný dizajn.
Rozmnožili sa skladacie a prenosné výrobky, pričom priemysel vyrábal najmenšie a najľahšie komponenty na výrobu skladacieho nábytku, ktorý sa prispôsobil rôznym poveternostným podmienkam. Skladacie stoličky sú všadeprítomné, nájdete ich v kempingoch, na plážach a na športových podujatiach-kreslo, ktoré vyhovuje všetkým zvykom a potrebám. Používajú sa v školských laviciach a stoličkách, v kinách a divadlách... Primárnym cieľom vytvorenia základnej stoličky bolo poskytnúť krátky oddych, ľahko sa zložiť (a uskladniť). Skladacie stoličky sa stali neodmysliteľnou súčasťou nábytku.
Najmodernejšie skladacie stoličky boli navrhnuté po rozsiahlych spoločenských prieskumoch a technických diskusiách: podľa priemyselnej vizualizácie (thonet) a teórií nemeckého Bauhausu prekvital dizajn skladacích stoličiek v rokoch 1965 až 1975.
